Habsburg

 Rád zlatého rúna

(Ordre de la toison d´or Aureum vellus) je pre svoju starobylosť a vynímočnosť  považovaný za nejprednější z rytierskych rádov. Založil ho Filip Dobrý, vojvoda Burgundský roku 1429 "ku cti a chvále Spasiteľa, Panny Márie a svätého Ondreja a taktiež aj na ochranu a podporu viery kresťanskej, svätej cirkvy, k rozmnožovaniu ctnosti a dobrých mravov". Rád bol z počiatku udeľovaný domácej burgundskej šľachte, prípadne významným panovníkom okolitých katolíckych štátov, sa s prechodom titulu rímského císára na španielskeho Karla V. Habsburka r.1520 začal udeľovat vo všetkých územiach svätej ríše rímskej. Mezi rádových rytierov boli príjmani aristokrati za mimoriadne zásluhy o panovnícku dynastiu a štát. Ako významný "domácí rád" prepožičiava sa všetkým členom císarskej rodiny.

Rád má jednu triedu nosenú na náhrdelnej stuhe: zlatý baránok runou visiaci na oheň sršiacpm kresavci, ktorý zasa visí na spone, na jej dolnej časti je vyobrazený vo zlatom vyrytí zápas Jásonov s drakom a v hornej tmavomodrej časti je zlaté heslo "PRETIUM LABORUM NON VILE" (odmena za prácu nie nepatrná).

Po rozpade  monarchie r. 1918 sa Rád zlatého rúna zmenil na tzv. Domáci rád domu Habsburského. V súčasnosti je rádom veľmajstra syn Dr. Otta Habsburka Karel (II.) Habsburg-Lothringen.

Rádová reťaz, ktorá sa nosí pri slávnostných príležitostiach

Rádové rúcho 

Vojenský rád Márie Terézie

Udeľoval sa za vynikajúce zásluhy vo vojne a zvlášť "udatné činy".  Založený dňa 18. júna 1757 cisárovnou a kráľovnou Máriou Tereziou. Pri udelení tohto rádu nemá byť prihľadané na hodnosť, pôvod a náboženstvo, ale jedine za vojenské zásluhy. O rád môžete požiadať a rádová kapitula skúma uchádzečove skutky a udeľuje návrhy. Rádový kríž bol predáváný panovníkom ako veľmajstrom rádu. Rádovým sviatkom byl stanovený 15. október. S rádom sú spojené aj doživotné penzie a síce dostávajú veľkokrižníci 3200 K, komandéri 1600 K a rytieri 1200, a 800 K. Vdovy dostávajú doživotne polovicu. Všetci rytieri tohto rádu majú oprávnenie nachádzať sa vo dvore a majú nárok na povýšenie do stavu slobodných pánov.

Rád má tri stupne: veľkokříž, komandérsky kríž, rytiersky kríž

Rytiersky kríž

Biely smaltovaný, osemhranný vykrojený zlatý kríž. Na lícovej strane v bielom kruhu nápis FORTITVDINI "Fortitudini" (udatnosti) a v medzikruží červená-bílá-červená (domáce farby cisárskeho domu). Na rubovej strane zelené medzikružie so zlatým vavrínovým vencom a zlúčené iniciály mien "F" (František) a "MT" (Mária Terézia).

Komandérsky kríž na náhrdelnej stuhe

V roku 1765 bola stupnica rádových tried rozšírená o stupeň komandérsky, vložený mezi rytierský kríž a veľkokríž, a veľkokříž bol dopleený rádovou hviezdou. 

Veľkokríž a rádová hviezda

Rádová hviezda ktorú osobne nosil cisár František Josef I.

Veľkokríže svojím rozmerom odpovedajú dvojnásobku rytierského kríža boli nosené na veľkostuhe širokej 105 mm zavesené cez pravé rameno k ľavému boku. Vlastný veľkokříž bol pripevnený k šerpe v mieste prekríženia oboch koncov.

Civilný vysoký rád svätého Štefana

Udeľoval sa za verejné zásluhy o štát a panovnícky dom. Založený dňa 5. mája 1764 cisárovnou a kráľovnou Máriou Teréziou. Podľa ústavy rádu bol jeho veľmajstrom panujúcí uhorský kráľ. Založený rád, ako najvyššie civilne zaslúžené vyznamenanie bol pomenovaný po uhorskom národnom svätcovi a patrónovi uhorskej zeme svätom Štefanovi. Rád je prístupný iba šľachte. Z radov dekorovaných nie sú vyčlenení príslušníci brannej moci. Nositelia veľkokříža majú nárok na hodnosť tajného radcu a rytierského kríža na povýšenie do stavu slobodných pánov (barónov).

Rád má tri stupne: veľkokríž, komandérsky kríž a rytiersky kríž

Rytiersky kríž

Zelene smaltovaný, osemhranný vykrojený zlatý kríž. Na lícovej strane stredového medajlónu zelené trojvršie. Z najvyššieho korunovaného stredného vrcholu vyrastá biely dvojkríž. Po stranách "M" (Mária) a "T" (Terézia). V bielom prstenci zlaté rádové heslo " PUBLICUM MERITORUM PRAEMIUM" (verejných zásluh odmena).

Komandérsky kríž na náhrdelnej stuhe

Na rubovom kruhovom medailóne zlatý trojriadkový nápis STO. STRI. AP. "Sancto Stephano Regi Apostolico" (svätému Štefanovi kráľovi apoštolskému), obkolesené dubovým vencom. 

Veľkokríž a rádová reťaz (kolana)

Pri slavnostných príležitostiach nosili rytieri velkokríže rádový klenot na zlatej kolane zložené zo striedajúcich sa článkov z iniciál "SS" (svätý Štefan), článkov vo tvare svätoštefanskej koruny a článkov z iniciál "MT" (Mária Terézia). Ústredný článok je oválného tvaru a vo vnútri do podkovy stočená zlatá stuha s nápisom "STRINGIT AMORE" (spojené láskou). Vo vnútri podkovy je umiestnená zlatá letiaca orlica.

Cisársky rád Leopoldov

Udeľoval sa za vynikajúce zásluhy vojenské aj civilné bez ohľadu na pôvod a stav, za vernosť vlasti a trónu. Založený 8. januára 1808 císárom a kráľom Františkom I. na pamiatku svoho otca Leopolda II. Podľa rádových stanov bol veľmajstrom rádu vždy panovník, ktorý jediný mal právo rád udeľovať.

Rd má 4 stupne : veľkokríž, kríž 1. triedy (od r.1901), komandérsky kríž, rytiersky kríž

Rytiersky kríž

Osemhranný červene smaltovaný zlatý kríž s bielym rámovaním. Vo strede kříža sú zlaté iniciály "F I A" (Franciscus Imperator Austriae - František cisár rakúsky). Medailón je rámovaný bielym medzikružím so zlatým nápisom "INTEGRITATI ET MERITO" (bezúhonnosti a zásluhe). Na rubovej strane kríža zlaté Leopoldovo heslo "OPES REGUM CORDA SUBDITORUM" (bohatstvo kráľov je srdce poddaných).

Rytiersky kríž s vojnovou dekoráciou. 

Komandérsky kríž na nahrdelnej stuhe

Kríž 1. triedy s vojnovou dekoráciou

Veľkokríž

Rád Františka Josefa  

Určený k odmeňovaniu za občianske zásluhy o štát a panovnícky dom. Založený dňa 2. decemra 1849 cisárom a kráľom Františkom Jozefom I. S rádem nie je spojené povýšenie do šľachtického stavu. Udeľoval sa bez ohľadu na pôvod, náboženstvo a stav. Hlavou rádu je veľmajster, jeho funkcia bola vždy spojená s cisárskou korunou.

Rád má päť stupňov : veľkokríž, komturský kríž s hviezdou (1869), komturský kríž, dôstojnícky kríž (1901), rytiersky kríž 

Rytiersky kríž s vojnovou dekoráciou

Osemhranný, karmínovo smaltovaný, vykrojený zlatý kríž s dvojhlavým orlom medzi ramenami, nesúcim v zobáku reťaz, medzi jeho článkami je dole heslo "VIRIBUS UNITIS" (spojenými silami); na bielom štítku na líci "F.J." (František Josef), na rubu ktorý je bez reťazu "1849".

Komtúrsky kríž na náhrdelnej stuhe

Rád Železnej koruny

Rád pôvodne založil Napoleon I. dňa 5. februára 1805 po svojom korunovaní za talianskeho kráľa a pomenovaný bol podľa lombardskej korunovačnej obrúčky, ktorú posľa legendy r. 593 nechala zhotoviť z klinca Kristovho kríža kráľovná Theodolinda ku korunovaci svojho syna Agilofa. S Napoleonovým pádom bol rád zrušený. Dňa 12. februára 1816 z rozhodnutia císára a kráľa Františka I. bol rád obnovený. Rád sa udeľoval bez ohľadu na stav a pôvod za zásluhy o mocnárstvo a štát. Veľmajstrom rádu je panovník. Dňa 12. februára 1860 zriadil cisár František Josef vojenskú dekoráciu. Rytieri I.triedy majú hodnosť tajných radcov.

Rád má tri triedy : I. II. III. triedu

Insígnie III. triedy s vojenskou dekoráciou

Železná koruna s dvojnásobne korunovaným cisárskym orlom s mečom a ríšskym jablkom, na prsiach sa štítok tmavomodro smaltovaný, na ktorom je "F" (František) vo zlate, na rubovej strane "1816". 

Insígnie II. triedy na náhrdelnej stuhe

Hviezda I. triedy a rádová kolana

Strieborná hviezda so zlatým štítkom, na lícnej strane je železná koruna a v modrej obruči slová "AVITA ETAUCTA" (po predkoch). 

Hviezda I. triedy s vojenskou dekoráciou (1917). 

Rádová kolana nosená pri slavnostných príležitostiach. Zložená z článkov tvorených železnou korunou, iniciálami "F.P." Franciscus Primus (František Prvý) a dubovým vencom.

Rád Alžbětin

Rád založený dňa 17. septembra 1898 na pamiatku cisárovnej a kráľovny Alžběty pre ženy. Určený je k tomu, aby odmeňoval zásluhy, ktoré si vyslúžili panie a slečny v najrozmanitejších povolániach, alebo inak v obore náboženskom, humanitnom a dobročinnom.

Insígnie a rádová hviezda  

použitá literatúra: www.franzferdinand.cz