Habsburg

Uhorské korunovačné klenoty alebo korunovačné insígnie sú súbor symbolických predmetov, ktoré sa odovzdávali novokorunovanému uhorskému panovníkovi pri korunovácii. Vo všeobecnosti sa pod korunovačnými klenotami rozumie koruna, žezlo a jablko. V skutočnosti je korunovačných klenotov viac. Okrem spomenutých sa pri akte korunovácie používali i ďalšie predmety, ako boli symbolické či skutočné zbrane, odevy, bohoslužobné predmety (knihy, kríže), na ktoré novokorunovaný panovník prisahal či relikvie (ostatky svätých). Medzi korunovačné insígnie uhorských kráľov patrí koruna, plášť a meč sv. Štefana, žezlo a krajinské jablko.

Koruna - Uhorská koruna (iné názvy: svätoštefanská koruna, koruna svätého Štefana, najmä v  Maďarsku svätá koruna) je koruna a uhorských kráľov. Známa je pod menom svätoštefanská, pretože sa jej pripisuje legenda, že prvá hlava, na ktorú bola pri korunovácii nasadená, bola hlava prvého uhorského kráľa sv. Šťefana. No na základe vedeckých štúdií bolo zistené, že túto korunu pri uvedenej korunovácii vôbec neopoužili a koruna v podobe, v akej ju poznáme dnes pochádza z omnoho neskoršieho obdobia. V skutočnosti je koruna poskladaná zo starších, už nepotrebných šperkov a prvý raz bola použitá pri korunovácii kráľa Šťefana V. No i tu vznikajú pochybnosti o jej pôvodnosti. Koruna sa skladá z dvoch navzájom odlišných častí. Na dolnej, tvorenej emailovými platničkami zachytávajúcimi postavy Ježiša Krista a svätých, sú nápisy uvedené v gréckom jazyku. Preto sa pre túto časť ujalo pomenovanie grécka koruna (corona graeca). Je to vlastne čelenka, ktorá dosadá na hlavu. Je zhotovená zo zlata, ozdobeného perlami, polodrahokamami a emailovými platničkami. Na nich sú zobrazení svätci sv. Juraj, sv. Demeter, sv. Kozma a Damián, archanjeli Gabriel a Michal a uhorský kráľ Gejza I. Okrem samotnej čelenky je súčasťou dolnej časti koruny osem štítkov (striedavo trojuholníkového a polkruhového tvaru) pripevnených po hornom obvode čelenky, vyplnených geometricky členenými ornamentami na zelenom emaile. V strede medzi štítmi je polkruhová zlatá doštička s postavou žehnajúceho Krista Svetovládcu sediaceho na tróne uprostred dvoch cyprusov. Na protipóle doštičky s Kristom je rovnako zlatá doštička, zachytávajúca poprsie byzantského cisára Michaela Dukasa. Celá tzv. grécka koruna je ozdobená perlovým lemovaním po celom obvode na spodnej i vrchnej časti. Po stranách z koruny visí šesť zlatých retiazok; na každej z nich sú zavesené do trojlístka usporiadané drahokamy. Vrchná časť koruny, zhotovená zo zlatého plechu a tvoriaca kríž nad temenom hlavy panovníka dostala podľa nápisov písaných v latinčine pomenovanie latinská (corona latina). Na ramenách kríža sú platničky s vyobrazením postáv ôsmich apoštolov: Jána, Bartolomeja, Filipa, Tomáša,  Jakuba, Pavla, Petra a Ondreja. Fakt, že podobizne zvyšných štyroch apoštolov na korune chýbajú privádza k domnienke, že i táto časť bola narýchlo poskladaná a jednotlivé tabuľky boli pôvodne súčasťou nejakého iného predmetu, napr. väzby bohoslužobnej knihy a pri tvorbe koruny sa všetky nepoužili. Vnútorná časť celej koruny je vyplnená červeným brokátom. Na vrchole koruny je umiestnený malý zlatý krížik. Je šikmo naklonený. Toto naklonenie podľa  historický zápisov vzniklo pri korunovácii prvej manželky cisára, českého a uhorského kráľa Ferdinanda III. Habsburského Márie Anny Španielskej 14. februára 1638. Pri prípravách na akt korunovácie nastali problémy s vyťahovaním koruny zo schránky a z medeného púzdra, ktoré korunu chránili pri preprave. Aby korunu zaseknutú v púzdre vôbec dostali von, museli použiť páčidlá a následkom silného tlaku sa na korune ohol krížik. Podľa zvyklosti korunu používali výhradne pri korunovácii kráľa a kráľovnej, potom ju s ostatnými insígniami ešte v deň korunovácie, nanajvýš v priebehu niekoľkých dni po jej starostlivom skontrolovaní, uložili späť do debny. Následne na zámku umiestnili tabuľu obdĺžnikového tvaru alebo kus súkna, ktorého okraje zapečatili mnohými pečaťami, takže zámka sa dala odomknúť len po ich rozlomení. Počas svojej histórie mala koruna pohnutý osud. Stávala sa predmetom koristi či zberateľských túžob. Napr. cisár a kráľ Rudolf II. Habsburský, keď si v r. 1583 za svoje sídlo zvolil Prahu, dal do klenotnice na Pražskom hrade umiestniť i uhorskú korunu. Tú spolu s ostatnými korunovačnými insígniami považoval iba za akúsi zberateľkú kuriozitu. Koruna v Prahe ostala až do roku 1608. Sedmohradské knieža Gabriel Betlen počas stavovského povstania v r. 1619 - 1621 obsadil Bratislavu a zmocnil sa korunovačných klenotov, vrátane koruny. Dal ich preniesť do Zvolena, odkiaľ sa potom dostali do Košíc. Za tureckej okupácie Uhorska v 17. storočí dal cisár Leopold I., v obave o ich bezpečnosť, previesť korunovačné klenoty z Bratislavského hradu najskôr do Viedne, potom do Linza a nakoniec do opevneného Passau. Keď pominulo turecké nebezpečie, klenoty previezli naspäť do Bratislavy, ktorá sa opäť stala sídlom uhorskej koruny. V roku 1784 dal cisár Jozef II. Habsburský (za uhorského kráľa sa korunovať nedal) odviezť korunovačné klenoty z Bratislavy a uložiť ich do kráľovskej pokladnice vo Viedni. Originál svätoštefanskej koruny sa dnes nachádza v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti. Existujú však jej kópie, ktoré sú príležitostne vystavované pri rozličných udalostiach.

Plášť a meč sv. Štefana - Obe predmety tvoria súčasť korunovačných klenotov. Plášť sa zdá byť jediným predmetom, ktorý bezpečne pochádza z obdobia panovania sv. Štefana. Dôkazom toho je na brokátovom, bohato vyšívanom plášti vyšitý nápis, že pôvodný kňazský ornát, z ktorého plášť prešili, daroval Štefan so svojou manželkou Gizelou kostolu Panny Márie v Székesfehérvári. Meč používaný pri akte korunovácii bol krátky, pochádzajúci z Benátok z polovice 16. storočia. Pôvodný meč, ktorý bol použitý pri korunovácii sv. Štefana sa stratil, no pri inventarizácii umeleckých artefaktov klenotnice Pražského hradu bol objavený meč vikingského tvaru s kostenou ozdobou na rukoväti. Zistilo sa, že tento meč vlastnil už rímskonemecký cisár a český kráľ Karol IV. a v zozname jeho pamiatok z r. 1355 je zapísaný ako gladius beati Stephani regis (meč svätého kráľa Štefana). Je možné, že je to skutočný meč prvého uhorského kráľa.

Žezlo  - Je tvorené drevenou, strieborným plechom pokrytou a jemným zlatým filigránom ozdobenou palicou a na ňu pripevnenou guľou z pravého horského kryštálu. Na guli s priemerom 7 cm sú vyryté tri sediace levy. Z gule vsadenej do zlatého orámovania visia zlaté retiazky ukončené zlatými guľôčkami. Rukoväť pochádza z obdobia 11. - 12. storočia a guľa, ktorá pochádza z oblasti dnešného Iránu, vznikla okolo 10. storočia.

Krajinské jablko - Pochádza z obdobia panovania uhorského kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou (1342 - 1382). Tvorí ho mosadzná guľa s pozláteným povrchom a zlatým dvojramenným krížikom. Na guli sa nachádzajú dva erby rodu Anjouovcov.

České korunovačné klenoty - Pražský hrad,  a jeho chránená oblasť vrátane archeologických nálezov, sú uznávané za Národnú kultúrnu pamiatku č. 1. Na dalšom miestě v poradí českých pamiatok sú České korunovačné klenoty. Uložené sú trvale na Pražskom hrade, a taktiež vystavené môžu byť iba na jeho území. Býva to však iba pri mimoridnych událostiach. O vystavení korunovačných klenotov má právo rozhodnúť výhradne prezident republiky. Korunná komora v chráme sv. Víta, v ktorej sú korunovačné klenoty českých kráľov uložené, je bez ohľadu najneprístupnejšie miesto na Pražskom hrade. Dvere, rovnako ako pancierová skriňa na klenoty, majú sedem zámkov a k otevření a vybratí klenotov sa musí stretnúť sedem držiteľov kľúčov: prezident republiky, predseda vlády, arcibiskup pražský, predseda Poslaneckej snemovne, predseda Senátu, dekan Metropolitnej kapituly pri dóme sv. Víta a primátor hlavného mesta Prahy.

Tradícia sedmich kľúčov vznikla potom, čo v roku 1791 kráľ Leopold II. vyhovel žiadostiam českých stavov o vrátenie klenotov z Viedne do Prahy. Boli uložené v chráme sv. Víta na Hrade, tentokrát v korunnom archíve za Svätováclavskou kaplnkou, za železnými dverami s petoro zámkami. Vyhradená im bola zvláštna skriňa, opatrená ďalšími dvoma zámkami, k nim dostali kľúče dvaja strážnici klenotov. I keď sa neskôr miesto ich uloženia menilo, tradícia sa sedmich kľučov udržala. Hodnotu Českých korunovačných klenotov nie je možné v peniazoch vôbec vyjadriť. Okrem nedoceniteľnej historickej hodnoty  sa staly aj vzácnym symbolom českej štátnosti. Súbor tvorí Svätováclavská koruna Karola IV., k nej náležiace púzdro a poduška, kráľovské žezlo a jeho púzdro, kráľovské jablko a jeho púzdro, korunovačný plášť a ďalšie odevné súčasti: pás, manipul, štóla a hermelínový límec. Vo stredoveku patrili k súboru ešte prsteň, zlaté náramky a křištáľová nádoba na sv. olej.

Svätováclavská koruna - klenot zhotovený zo zlata vysokej kvality (21 - 22 karátů), zdobený  drahými kameňmy a perlami - je v korunovačnom súboru najstarší. Váží takmer dva a pól kilograma,  s krížkom je vysoká 19 cm, v priemere má taktiež 19 cm a každý ze štyroch dielov čelenky meria 14,5 cm. Ku svojej korunovácii v roku 1347 ju dal zhotoviť Karol IV., potom ju venoval prvému patrónovi zeme sv. Václavovi a zanechal ju, ako korunu štátnu, ku korunovácii dalších českých králov, svojich nástupcov na český trón. Snáď až do koncá svojho života (1378) ju avšak nechával upravovať a doplňovať najvzácnejšími drahými kameňmi, ktoré se mu podarilo získať. A tak se koruna vyvíjala do svojej konečnej súčasnej podoby. Svojím tvarom naväzuje na predchádzajúce koruny Premyslovcov a kráľov francúzskych. Má podobu čelenky zo štyroch dielov, z nich každý vrcholí veľkou ľaliou. Diely sú hore propojené dvoma oblúkami, na ktorých sú pripevnené ozdoby staršieho šperku (čelenky alebo pásu). Na vrchole koruny, kďe sá oblúky kíížia, je umiestnený zlatý krížik so zafírovou kaméliou, drahokamom zdobeným rytinou. Na korune je celkom 19 zafírov, 44 spinelov, 1 rubín, 30 smaragdov a 20 periel. Podľe príkazu Karola IV. mala byt nová kráľovská koruna trvale uložená vo Svätovítovskej katedrále. Ale už prvý Karlov nástupca, jeho syn Václav IV. zrejmě počiatkom 15. storočia dal korunovačné klenoty previesť na hrad Karlštejn, kde mali byt v nekľudných dobách sporov o vládu lepšie chránené. Od tých dôb sa miesto ich uloženia mnohokrát zmenilo, obvykle za politických nepokojov, bojov o český trón a vojenského nebezpečia. Búrlivé 17. storočie prineslo dramatický osud aj korunovačným klenotom. Miesto uloženia menili mnohokrát. Na čas sa ocitli opät vo Svätovítskom chráme, a potom v úrade Dosiek zemských, potom na Staromestskej radnici. V dobách ohrozenia Prahy našli úkryt aj v Českých Budejoviciach. Trvalejšie miesto im určil panovnícky rod Habsburgovcov vo Viedni, kďe zostali takmer do konca 18. storočia. Ale či boli uložené kdekoľvek, na Karlštejne alebo ve Viedni, ku královskej korunovácii boli vždy prevážané do Čech, na Pražský hrad. Zlaté kráľovské jablko a žezlo, ktoré sú dnes nedeliteľnou súčasťou Českých korunovačných klenotov, vznikli v dobe omnoho neskoršej ako Svätováclavská koruna, ktorá v českom korunovačnom súbore zaujímá dominantné postavenie. Narozdiel od nej sa jablku a žezlu dlho nedostalo samostatnej pozornosti. A to aj napriek tomu, že sa jedná o veľmi významné a ojedinelé ukážky renesančného zlatníctva. Ich vznik sa datuje do prvej polovice 16. storočia, najskôr do doby Ferdinanda I., korunovaného roku 1527 českým kráľom, 1531 rímským kráľom a 1556 císárom.

Žezlo - zhotovené zo zlata taktiež kvality ako jablko, je 67 cm dlhé a váží 1013 gramov. V súbore Českých korunovačných klenotov nahradilo žezlo z doby přemyslovské. Je zdobené 4 zafírmi, 5 spinelmi a 62 perlami. Pozostáva z niekoľkých rozdielne tvarovaných částí spojených prstencami, v mieste úchytu zvýraznenými radov periel. Celou plochu všetkých dielov pokrýva jemne cizelovaný dekor s prevládajúcim motívom vínnych úponkov, lístkov, kvetov alebo ankantov. Niektoré partie sú naviac pokryté pestro farebným emailom. Výpravná hlavica žezla je vytvorená na spôsob akéhosi kvetu s esovitými tvarmi s jemným akantom, z ktorých vyrastajú drahé kamene a perly.

Jablko - zhotovené zo zlata vysokej kvality (18 karátov), váži 780 gramov a je vysoké 22 cm. Zostáva zo dvoch sploštelých pologulí spojených ozdobným prstencom a završeným pomerne veľkým krížom. Na kruhu pod křížom je nápis DOMINE IN VIRTUTE TUA LETABITUR REX ET SUPER SALUTARE TUAM EXULTABIT (Hospodin, z tvojej moci raduje sa kráľ a z pomoci tvojej jasá). V bohatej ornamentálnej výzdobe jablka dominujú drahé kamene a perly, pôvabným detailom sú drobné postavičky šestich sfíng, ktoré tvoria podnos kríža. Nápadne sa uplatňuje farebný súzvuk zlata, červených spinelov a modrých zafírov, miestami zdôraznený pestrými emailami. Plochu oboch hemisfér pokrýva nesmierne precízne tepaný reliéf s figurálnymi výjavmi, ktoré sa svojimi témami prikláňajú ku korunovácii. Na hornej pologuli sú scény z histórie Davida - Pomazanie Dávida za kráľa a Zápas Dávida s Goliášom, na dolnej pologuli výjavy z Genézie, znázorňujúce Adama kľačiaceho pred Stvoriteľom, Uvedenie Adama do raja a Stvoriteľa varujúceho Adama a Evu pred stromom poznania. Využitie týchto plôch pre figurálnu výzdobu je ojedinelé a naznačuje veľký význam, ktorý tieto insignie jej objednávateľ prikládal.

Korunovačný plášť - uchovávaný na Pražskom hrade, je zhotovený z luxusnej hodvábnej tkaniny zvanej zlatohlav. Vzor látky tvorí hodvábna niť obtočená plochým zlatým drôtikom (dracoun). Plášť je polokruhový, bez rukávov, vzadu predĺžený do vlečky. Je 312 cm široký, od krčného výstrihu do konca vlečky 236 cm dlhý. Po celom obvode je lemovaný hermelínom - zimnou bielou kožušinou hranostaja - pre svoju vzácnosť mnohokrát považované za kožušinu kráľov: Bádateľom sa ho podarilo presne zaradiť do počiatku 17. storočia, najskôr do doby Ferdinanda II. Korunovaný bol českým kráľom roku 1617, a ako je písané, vraj prvý odetý "vo zlatohlavom plášti". Posledným kráľom, ktorý bol v českom korunovačnom rúchu odetý, bol Ferdinand V. pri korunovácii za českého kráľa v roku 1836. Od tej doby má korunovačné rúcho význam iba historický a umeleckohistorický. Završuje však unikátnu zbierku panovníckych odevov a ich fragmentov, ktoré sa na Pražskom hrade od 10. storočia dochovali.

Rakúske korunovačné klenoty

 Rudolfova koruna, neskôr koruna rakúskeho cisárstva, ktorú vyrobil antverpský zlatník Jan Vermeyen v roku 1602, výška 28,3 cm, priemer 22,4 cm, Korunovačné klenoty sú umiestnené v Umeleckohistorickom múzeu Viedeň - Kunsthistorisches Museum Wien nachádzajúcom sa v najstaršej časti cisárskeho aláca Hofburgu, kde môžete zhliadnuť celú cisársku klenotnicu: rakúsku cisársku korunu, ríšsku korunu, poklad rádu Zlatého rúna, kolísku syna Napoleona a nádherne zdobenú skrinku, v ktorej sú uložené kľúče k rakvám Habsburgovcov.

Ríšske korunovačné klenoty

Sú rovnako ako rakúske korunovačné klenoty uložené v umeleckohistorickom múzeu vo Viedni v najstaršej časti cisárskeho pláca Hofburg.