Habsburg

Habsburského následníka rakúskeho a uhorského trónu v to krásne nedeľné ráno 28.6.1914 nadšene zdravili obyvatelia provinčného hlavného mesta. Opatrenia na jeho ochranu boli veľmi primitívne. Mizerne pripravení boli aj atentátnici, na rozdiel od následníka mali šťastie. Čoskoro po desiatej na kabriolet, v ktorom arcivojvoda František Ferdinand a jeho manželka Žofia, vojvodkyňa z Hohenbergu, prechádzali ulicami Sarajeva, niekto hodil bombu. Arcivojvoda však stihol zdvihnúť ruku, ktorou chcel ochrániť Žofiu pred letiacim predmetom a zároveň odrazil bombu, takže nálož vybuchla za nimi. Črepiny ľahko zranili niekoľko divákov a pasažierov v nasledujúcom aute, ale napriek tomu sa rozhodlo, že následník trónu na uvítací ceremoniál v mestskej radnici predsa len pôjde. "Myslíte, že priletí ešte ďalšia bomba?" spýtal sa vtedy nahnevaný František Ferdinand svojho hostiteľa, bosnianskeho vojenského veliteľa, generála Oskara Potiorka. Generál sa usiloval incident zľahčiť a kráľovského hosťa sa opýtal: "Myslí si azda Vaše Veličenstvo, že ulice sú plné atentátnikov?" Napriek tomu rozhodli, že pôvodnú verejne oznámenú trasu cez mesto zmenia. O zmene plánu však zabudli informovať šoféra. "Čo to má zanmenať? Tadiaľto nie!" začal kričať generál na šoféra, keď auto arcivojvodu odbočilo zo širokého Appelovho nábrežia na  Ulicu Františka Jozefa. Šofér zmätene zastal a chcel s vozidlom z úzkej ulice vycúvať. Práve vtedy si išiel Gavrilo Princip kúpiť sendvič v jednej z bočných uličiek Sarajeva a videl, ako po ceste prešlo auto s arcivojvodom. Tomu stačilo zdvihnúť pištoľ a dvakrát vystreliť z piatich metrov. Prvá guľka sa odrazila od kovania auta a zasiahla Žofiu do brucha, druhá Františka Ferdinanda priamo do krku. Pred smrťou František Ferdinand ešte opakoval svojej manželke, umierajúcej Žofii, tieto dojemné slová: "Žofijka, Žofijka! Neumieraj mi! Zostaň pre moje deti..." Ferdinand, ktorý neveril, že je mŕtva a snažil sa ju prebrať, stratil vedomie asi päť minút po atentáte a krátko na to zomrel. Princip sa pokúsil zabiť sám rozkusnutím tabletky s cyankáli, a následne aj svojou zbraňou, ale jed vyvrátil pretože bol pravdepodobne starý, a zbraň mu vytrhli ľudia z rúk skôr ako stihol vypáliť ďašiu ranu. Na mieste ho zatkli, rovnako ako atentátnika s bombou hodinu predtým - v pokuse o samovraždu im zabránil okolitý dav. Ukázalo sa, že ide o juhoslovanských revolucionárov Gavrila Principa a Nedeľka Čabrinovića, členov skupiny Mladá Bosna. Inšpirovaní svojimi revolučnými súčasníkmi v Rusku zasvätili život oslobodeniu Bosny a susednej Hercegoviny spod rakúsko - uhorskej nadvlády. Spolu so 4 ďalšími sprisahancami sa Princip a Čabrinović postavili pozdĺž plánovanej trasy so zámerom zabiť arcivojvodu ako nenávidený symbol habsburského útlaku.

Po atentáte Viedeň obviňovala Srbsko, že nesie zodpovednosť za atentát následníka trónu a jeho manželku. 23.júla, necelý mesiac po atentáte, poslala rakúsko - uhorská vláda Srbsku  ultimátum, o ktorom však ministerská rada, ktorá ho zostavovala, dopredu vedela, že ho  neprijme, pretože tam boli veľmi ponižujúce požiadavky. I keď sa srbská odpoveď chcela tváriť zmierlivo, pôsobila vyhýbavo. V presvedční, že Rusko príde Srbsku na pomoc, vyhlásilo malé kráľovstvo mobilizáciu. Päť dní po doručení ultimáta vyhlásilo Rakúsko - Uhorsko Srbsku vojnu. Keď ruský cár vydal rozkaz na mobilizáciu, vyhlásilo Nemecko ako spojenec Rakúsko - Uhorska vojnu Rusku. Francúzsko a Veľká Británia, spojenci Ruska, vyhlásili vojnu Nemecku. Na konci augusta bojovala už celá Európa. 12.októbra 1914 sa na obvodnom súde v Sarajeve začal proces s Principom a ďalšími 24 obžalovanými. Avšak na lavici obžalovaných sedeli len miestni učastníci, ktorí s atentátom nemali nič spoločného. Ozajstní vinníci sa podľa všeobecného presvedčenia nechádzali v Belehrade - za nepriateľskou líniou, kde nepodliehali stíhaniu. Keď sa na súde Principa opýtali, či sa cíti byť vinný, odpovedal: "Nie som zločinec, len som odstránil zlo. Chcel som vykonať dobrý skutok." Pojednávanie sa skončilo 23.októbra a o šesť dní nato súd vyniesol rozsudok. Principa a  Čabrinovića uznali vinnými z vraždy a vlastizrady. V čase atentátu však nemali vek 20 rokov, a preto nemohli dostať trest smrti. Odsúdili ich na najdlhší možný trest - 20 rokov väzenia.  Obaja zomreli vo väzení na tuberkulózu ešte počas vojny, ktorú pomohli rozpútať. O dva roky nekôr previezli Gavrilove pozostatky do Sarajeva. Gavrilo Princip sa za svojich čias v Juhoslávii, juhoslovanskej vlasti, za ktorú bojoval, stal národným hrdinom. Zbraň, ktorú Princip použil, bola Brownin M 1910. Nedávno bola opäť nájdená a dnes je vystavená vo viedenskom Múzeu vojenskej histórie. Druhá guľka, ktorá zabila Františka Ferdinanda, je dnes uložená v zbierke múzea na zámku Konopište pre meste Benešov, v Českej republike.